Naše Slovensko je malá, no rozmanitá krajina. Každá slovenská obec je jedinečná svojimi obyvateľmi a ich životom, ktorý ich vystihuje a napĺňa. Reč, zvyky a tradície, kultúrne a spoločenské dianie v obci, i zachovávanie kultúrnych a historických pamiatok tvoria ľudovú kultúru, ktorá je hrdosťou pre obyvateľov a zaujímavosťou pre návštevníkov obce a turistov.
V týchto článkoch si môžete prečítať o živote a kultúre v našej obci Muránska Lehota.
26.05.2016
Nárečie, akým hovoria ľudia v našej obci už od pradávna, sa nazýva "Ľahockuo" nárečie.
Obec sa nachádza na území Stredného Slovenska, v severnej časti oblasti Gemera, a preto znie naše nárečie mäkko a ľúbozvučne. Charakteristické preň je hlavne zámena hlásky č s hláskou š, či výrazné zmäkčovanie di, ti, ni, li aj v slovách, ktoré sa v spisovnej slovenčine vyslovujú tvrdo. Takisto má naše nárečie pár špecifických slov, ktorými sa odlišuje od ostatných nárečí v našom regióne Gemer, či v širšom okolí a spisovnej slovenčiny. Pár príkladov si môžete pozrieť tu:
spisovne | po ľahocky |
áno | hej/ba |
nie | ňi |
čo | šo |
nič | ňišt |
čI | šI |
nieto | ňito |
je (máme) | jesto |
my sme | buli zmo |
kde | ďe |
prečo | preš |
kedy | koďi |
kostol | kosťel |
krma | kršma |
zemiaky | kromple |
rebrík | rojtľa |
huby | pencle |
hrniec | hrnok |
lyžica | loška |
ľudia | ľuďe |
potok (potôčik) | potošok |
Naše nárečie z času na čas vyznieva aj mimo našej obce, vďaka obecnému spevokolu Ľahota, ktorý spieva ľudové piesne aj v tomto nárečí na kultúrnych podujatiach. Pieseň V tom ľahotskom poli najvernejšie prezentuje našu obec a pôvodné nárečie. Tu si ju môžete prečítať v našom nárečí;
F tom ľahockom poľu
F tom Ľahockom poľu
hore vidli stojá.
Ľahockí parobci
roboťi sa bojá.
Ťie ľahocké dievky
hrďie kamže majú.
Samie si parobkov
do kršmy volajú.
Šula ja, šula ja,
že ma namlúvajú.
Nach, že sa mojá mať
do mňa nestarejú.
/: Hej, nach sa nestarejú,
hej, že já sa nevydám.
Umre cigánoška
a mňa vezme cigáň. :/